Prvý kontakt s postihnutým patrí medzi kľúčové úkony. Po overení si, že nehrozí nebezpečenstvo pre záchrancu, treba zistiť, čo sa postihnutému stalo. Vyšetrenie postihnutého pozostáva z dvoch častí:
- Zistenie prítomnosti vedomia, dýchania a vonkajšieho krvácania – zisťujeme, či je postihnutý pri vedomí (odpovedá na otázky, zareaguje na zatrasenie), či dýcha sám alebo či nie je viditeľné veľké vonkajšie krvácanie.
- Odhalenie príznakov, ktoré neohrozujú bezprostredne život postihnutého, ale mohli by spôsobiť komplikácie, ak by ostali neodhalené. Robíme tak rozhovorom a vyšetrením doslova od hlavy k päte. Pokiaľ ide o cudzieho človeka je vhodné sa mu predstaviť a ponúknuť mu pomoc. Opýtajte sa na jeho pocity (najčastejšie je to bolesť alebo pocit zlyhania niektorej funkcie časti tela). Pri bezvedomí skúšame získať údaje od svedkov príhody. Ak sa dá, je vhodné zistiť čo, kedy a ako sa stalo, užívané lieky a choroby, na ktoré sa postihnutý lieči, alergie a pod.
Na jednotlivých častiach tela sledujte:
- Hlava a krk: skontrolujte vlasatú časť hlavy na krvácanie a deformity, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu. Hlavou nehýbte.
- Oči: zrenice zúžené, rozšírené (nerovnako široké zrenice svedčia o vážnom stave).
- Hrudník: hľadajte rany, cudzie telesá.
- Brucho: hľadajte rany, cudzie telesá.
- Končatiny: skontrolujte horné a dolné končatiny na deformity, rany, krvácanie. Porovnávajte obe strany.
- Chrbtica a chrbát: pri podozrení na úraz chrbtice skúste citlivosť a silu končatín. Nechajte si stisnúť ruky postihnutým, tlačiť nohami proti vašej ruke. Pri podozrení na poranenie krku a chrbtice s osobou nehýbte!
- Varovné známky: používajú sa ako náramok, prívesok, varovná identifikačná karta a upozorňujú na ochorenie nositeľa. Môžu obsahovať telefónne číslo, meno lekára, názov ochorenia (neberte ich postihnutému).