Pre začiatky našej organizácie sú charakteristické najmä dve ikonické vozidlá – Škoda 1203 a Latvia. Doprava bola rozdelená na dva úseky – úsek hospodárskej dopravy a úsek zdravotnej dopravy.
Disponovali sme vlastnou čerpacou stanicou, ktorá sídlila na Kramároch, rovnako ako aj samotné vedenie organizácie. V rámci zdravotníckej dopravy sa zabezpečovali prevozy na vyšetrenie k lekárovi, domov, na liečenie, na dialýzu a pod. Taktiež sa prevážala krv, orgány či laboratórny materiál. Vozidlá boli zo začiatku rozdelené na infekčné a čisté, a fungovali v nepretržitej prevádzke.
V týchto časoch existovala aj služba LSPP disponujúca osobným vozidlom Škoda 105 a Lada Niva, ktorej posádku tvoril šofér a lekár navštevujúci pacientov na adrese (tzv.”randevu”).
Druhým úsekom bola hospodárska doprava, tá zabezpečovala napr. prevozy plienok do čistiarní, vozila obedy, alebo disponovala autobusom, ktorý sa dal prenajať aj súkromne. Taktiež mala k dispozícii osobné vozidlo so šoférom, ktoré slúžilo pre potreby prevozu riaditeľov nemocníc, či napríklad na prevoz lekárov/operatérov.
Hospodárska doprava disponovala vozovým parkom typu Škoda 1203, Avia 30, Avia15 a LIAZ s prívesom, ktorý napríklad vozil kyslíkové fľaše od dodávateľa a zásoboval nimi nemocnice. Bola to doba, v ktorej si organizácia sama nakupovala súčiastky a servisovala vozidlá (napríklad opravu motorov, opravu prevodoviek, štartérov, klampiarske práce).
Postupom času sa pomaly začali poberať špeciálne upravené vozidlá Škoda 1203 a Latvie do “dôchodku“ a vozový park sa postupne rozšíril o modernejšie vozidlá zahraničnej výroby, ako Renault Master, Toyota, Volkswagen Transporter 4×4, Ford Tranzit a Hyundai H-100.
V súčasnosti disponuje naša záchranka 145 sanitnými vozidlami typu Volkswagen T5 4×4, Volkswagen T6 a Ford Tranzit 4×4. Vozový park dopĺňajú ďalšie druhy osobných, či iných druhov vozidiel zabezpečujúcich nepretržitú prevádzku ZZS Bratislava.
Legendárna "1203ka"
Škoda 1203 bola, a stále je, jediný sériovo vyrábaný ľahký úžitkový automobil so samonosnou karosériou. Pri jeho výrobe bol dôraz kladený na maximálnu unifikáciu rôznych možných verzií mikrobus, sanitka, dodávka a pod. Motor umiestnili vpredu a poháňaná bola zadná náprava.
Dodávku začali vyrábať v českom Vrchlabí v roku 1968. O 5 rokov neskôr časť výroby presunuli do Trnavy. V roku 1981 bola na Slovensku už celá produkcia, a to pod názvom Škoda TAZ a neskôr TAZ 1500. Motor bol radový štvortaktný s rozvodom OHV a mal 4 valce. Objem postupne rástol z 1 221 cm3 až na 1 433 cm3. O zmes sa staral karburátor a výkon rástol s objemom od 47 po 57 koní. Prevodovka bola zvyčajne 4 až 5-stupňová, pričom “pohrebáky” mali o jednu rýchlosť naviac – tzv. sprievodnú. Maximálna rýchlosť „1203ky“ sa vyšplhala až na 115 kilometrov za hodinu, ale to už muselo byť riadne peklo. Od roku 1985 sa vyrábala vo verzii s hranatými (konečne aj halogénovými svetlami) s označením TAZ-Š 1203M. Produkciu v Trnave ukončili až v roku 1997 – 1999 pre odbytové ťažkosti. To však nebol koniec príbehu ľahkého úžitkového auta, výroba tohto „bouráku“ pokračovala aj po 1999 v malej českej firme Ocelot.
Škoda 1203 nebola ani zďaleka dokonalým automobilom. Bola však symbolom jednej éry a dodnes má mnoho svojich fanúšikov, ktorí na ňu spomínajú s láskou a nostalgiou.