Počet výjazdov k duševne chorým pacientom stúpa

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje duševné zdravie ako stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne, a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť.

Medzi najčastejšie duševné poruchy na Slovensku patrí depresia, samovražda, schizofrénia, Alzheimerova choroba, úzkostné a fóbické poruchy a poruchy príjmu potravy. Psychické ochorenia sa prejavujú najmä zmenou správania postihnutého jedinca. Mnohokrát si osoby, ktoré zmenou svojho správania ohrozujú seba alebo svoje okolie, vyžadujú poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V medziročnom porovnaní ku koncu októbra 2021 stúpol počet výjazdov Záchrannej zdravotnej služby Bratislava k pacientom udávajúcim duševné problémy takmer o 15 %. „Posádky záchranárov realizovali v spomínanom období viac ako 8 100 výjazdov k takýmto pacientom. Nie je možné s istotou uviesť, či sa jednalo o pacientov už diagnostikovaných, alebo išlo o akútne stavy. V celosvetovom meradle však vieme s určitosťou povedať, že obdobie pandémie prinieslo nárast duševných ochorení a s ním spojené zmeny správania,“ uviedla PhDr. Lucia Mesárošová, MPH, vedúca referátu vzdelávania Záchrannej zdravotnej služby Bratislava.

Ako zvládnuť situáciu s duševne chorým pacientom do príchodu záchranárov?

Zmeny správania sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Prvou je apatia, depresia, skleslosť a druhou eufória, hyperaktivita, nepokoj až agresia. Obe skupiny psychicky chorých pacientov majú spoločnú jednu skutočnosť, a to odmietanie pomoci. Mimoriadny dôraz preto pri pomoci takto postihnutej osobe kladieme na opatrnosť a vhodný prístup. V mnohých prípadoch je nevyhnutné privolanie záchrannej zdravotnej služby, často v spolupráci s policajným zborom. Do ich príchodu je vhodné mať na pamäti, že správanie sa osoby s psychickým ochorením je veľmi premenlivé v striedaní nálad, a z pokojného stavu sa osoba rýchlo môže dostať do stavu až fyzickej agresie. Pre prípad podobnej situácie vám prinášame niekoľko základných rád, ako pristupovať k takémuto pacientovi, do príchodu zdravotníckych záchranárov:

  • zdržujte sa v bezpečnom priestore, najlepšie v blízkosti voľnej únikovej cesty;
    • z prostredia, v ktorom sa pacient aj pomáhajúci nachádza, odstráňte predmety, ktoré by mohli slúžiť ako zbraň, alebo nástroj sebapoškodzovania;
      • zaistite miesta, ktoré môžu byť nebezpečenstvom úrazu (otvorené okná a balkóny vo výškových budovách – hrozí riziko vyskočenia);
      • slovné vyhrážky pacienta berte vážne;
      • v prípade fyzického útoku sa stiahnite do bezpečia;
      • nebráňte za každú cenu pacientovi v prípadnom úteku, myslite na vlastnú bezpečnosť;
      • komunikujte pokojne a snažte sa zvládnuť vlastné emócie.

Nepodceňujme prevenciu

Pomerne mladý pojem „psychohygiena“ si nachádza v poslednej dobe svoje miesto v bežnom živote každého z nás. Z odborného hľadiska sa jedná o systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád, slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševného zdravia či duševnej rovnováhy (Míček, 1984) . K základným pravidlám psychohygieny patrí:

  • vedieť vyjadriť svoje emócie;
  • dostatočný spánok a relaxácia;
  • pohyb v exteriéri a správna životospráva;
  • asertívne správanie a schopnosť povedať „nie“;
  • pozitívne myslenie.

Starostlivosť o duševné zdravie je mimoriadne náročná práca, nakoľko vyžaduje vlastné uvedomenie si a prácu na sebe samom. No s istou dávkou záujmu o seba samého a o svoje prežívanie, sa psychickým ochoreniam dá efektívne predchádzať.

TLAČOVÁ SPRÁVA NA STIAHNUTIE 

Viac informácií vám poskytne: 

Darina Schreková, referent pre styk s verejnosťou

e-mail: darina.schrekova@emergency-ba.sk

Tel.: +421 902 972 947

Tel.: +421 902 972 947